Nezabúdajme žiadať o pomoc

Vo chvíli paniky a strachu niekedy zabúdame požiadať o pomoc. Chápem, že niekedy je to ťažké, ale stačí sa len opýtať. Okolo nás sú stále ľudia, ktorí sú schopní a ochotní pomôcť.Áno, žiadajte o pomoc ak to potrebujete, ale taktiež buďte všímaví a naplňte potreby iných ak ich vidíte. V tomto náročnom období som svedkom mnohých činov láskavosti. Moji priatelia naďalej platia za služby, ktoré by si mohli urobiť aj sami, poskytujú oporu, rozdávajú rady alebo potraviny, sú empatickí, trpezliví a láskaví.

Keď som bola dieťa, rodičia nás učili aby sme svojimi problémami nezaťažovali iných. Boli sme vedení k samostatnosti. „Nikdy sa nesťažuj, nikdy o nič nežiadaj, vždy sa usmievaj, nebuď na nikom závislá...“ Až v dospelom veku som pochopila, že tieto hlboko zakorenené presvedčenia sú toxické a je v nich až príliš veľa EGA.

Často sa totiž viac ako samotného zlyhania bojíme neschopnosti prežiť to bez toho, aby bola dotknutá naša sebaúcta. Čo nám bráni požiadať o pomoc? Je to pocit poníženia alebo už je to pýcha? Je to pocit, že nemám právo prijímať od inej osoby čas, peniaze, pozornosť... alebo už je to perfekcionizmus lebo JA musím všetko zvládnuť sám? Sú to obavy, že budeme na niekom závislí? A nie sme viac-menej na sebe závislí všetci?

Mnohokrát sa rovnako tak bojíme súhlasu ako odmietnutia. Nahovárame si, že náš „darca“ sa jednoducho neodváži povedať nie. Ale aký je to pocit, keď sme v úlohe „darcu“? Zvyčajne prežívame príjemné pocity a začneme sa viac zaujímať o život tých, ktorým sme pohli.

Nájsť odvahu žiadať nie je jednoduché, ale pamätajme, že skladovať v sebe starosti príliš dlho neprospieva nášmu duševnému ani fyzickému zdraviu a mnohokrát nás to vedie k nie najšťastnejším rozhodnutiam. Komunikujme, komunikujme, komunikujme....! Nečakajme, že druhej strane dôjde, že nás niečo trápi. Nikto nevie čítať naše myšlienky! Nedomýšľajme si odpovede za iných. Predpoklad, že nás odmietnu, je len náš vlastný konštrukt.

Ak dokážeme naše obavy zdieľať s niekým iným, ak dokážeme žiadať o pomoc, naše starosti sa delia na menej intenzívne kúsky, obavy sa minimalizujú a takmer vždy dostaneme myšlienku ako danú situáciu vyriešiť. Žiadať, dávať a prijímať pomoc nám pripomína, že všetci sme ľudia a nikto nie je oslobodený od životných výziev.


121 zobrazení

© 2019 by Andrea Kmecová. Proudly created with Wix.com