Kľúčom je vnútorná motivácia

Keď som pred rokom plánovala dobrovoľnícku prácu v Keni moje okolie ma uznanlivo potľapkávalo po pleci. Keď som z tohto plánu rezignovala a začala sa venovať rómskej komunite, začali mi tí istí ľudia poťukávať na čelo. Nie som žiadny odborník na rómsku problematiku a dlho som zvažovala, či sa mám k tejto náročnej a nevďačnej téme vôbec vyjadrovať. Hranica medzi tým, čo je pravda, lož alebo populizmus je veľmi tenká. Nepohnevať si jednu zo strán je takmer nemožné. Čo ale viem je, že počas šesťsto ročného nažívania našich komunít sa na oboch stranách nakopilo veľa zranení, nepochopenia a odcudzenia. Hoci žijeme v jednej krajine, naše svety sú úplne iné. Máme iné postoje, skúsenosti, vzájomne sme si neznámi, cudzí až nepriateľskí.

Často je to negatívna osobná skúsenosť, ktorá v nás zablokuje vnímanie pozitív a nenápadne buduje predsudky, ktoré sú súčasťou nášho presvedčenia už od detstva. A pritom som si istá, že ľuďom viac prekáža asociálne správanie Rómov ako ich rasa. Rasizmus je len nenávistné povýšenectvo, ktoré hanlivo nálepkuje ľudí termínom „parazit“, „osadník“, „fašista“, „rasista“...., čím sa uzatvára cesta pre dialóg a poznanie života a názorov tých druhých.

Väčšina z nás vraví, že rasista nie je, ale pozrime sa pravdivo do zrkadla.... Aj ja sama som mala tendenciu uzatvárať sa do bubliny, do svojho vnútra kvôli osobnému pohodliu. Ak som však chcela pochopiť, nemohla som stavať len na cudzej teórii. Musela som vstať a prekročiť vlastnú zónu komfortu.

Do „mojej“ rómskej komunity som vstupovala ako mentor, pripravený na všetko. Ale to, čo som našla, mi rezonuje v myšlienkach dodnes. Skromní, pokorní a hlboko veriaci ľudia uctievajúci rodinu a vzájomnú lásku. Z môjho profesijného hľadiska naplnené poslanie mentorstva, ktoré nie je jednosmernou ulicou, ale príležitosťou učiť sa jeden od druhého a spoločne rásť.

Na Slovensku žije mnoho integrovaných a slušných Rómov, ktorí svojim spôsobom života nikoho neobťažujú. Často trpia ponižovaním a odsudzovaním za tých nezodpovedných a zaostalých. Rómovia netvoria jednoliaty celok, vnímajme ich ako jednotlivcov. Často nevhodné správanie niektorých z nich pripisujeme všetkým a hnev na niektorých jedincov prenášame na celé etnikum.

Nie som jednostranný obhajca rómskych práv, len si myslím, že integrácia sa začína budovaním kvalitných vzťahov a výchova je dôležitejšia ako vzdelanie. Rómovia sú schopní samostatného rastu, ak majú vhodné podmienky a vnútornú motiváciu. Niečo z nás musí prejsť na nich a niektoré ich postoje zas na nás – neberme sa príliš vážne, tešme sa z maličkostí, žime bezstarostnejšie, nerobme si veľké plány, naučme sa podeliť, majme úctu k životu, prežívajme prítomnosť.


38 zobrazení

© 2019 by Andrea Kmecová. Proudly created with Wix.com